Naši žiaci sú v tomto roku najlepší

Írta: Kitti Csécseiová, Miriam Bukranová, Zuzana Benková 2014. 5. 14.

Prečo sa mnohí vydajú na pedagogickú dráhu? Ľudí k učiteľskému povolaniu priťahuje predovšetkým láska k deťom a mladým ľuďom, radosť z toho, že môžu byť s nimi a pozorovať, ako sa rozvíjajú a rastú, stávajú sa schopnejšími, spôsobilejšími, silnejšími vo svete... Tým, že učia, dávajú druhým dar. Robia to v nádeji, že to urobí svet lepším. Na prvý pohľad sa môže zdať, že učiť druhých je ľahké, no práca učiteľa je maratón plný prekážok. Napriek ťažkostiam je učiteľstvo odmeňujúcejšie než mnoho iných povolaní.

S pribúdajúcimi rokmi za katedrou si mnohí musia priznať, že ich toto povolanie napĺňa stále viac a viac. Sú to drobnosti, ktoré robia deň strávený v škole nevšedným. Každý deň, každá hodina je iná a zaujímavá. Máloktorí učiteľ dokáže v obkľúčení toľkej mladosti zostarnúť. Každý deň sa niečo nové naučí od svojich žiakov a cestou z práce dúfa, že sa aj jeho žiaci naučili niečo od neho. Istotu získa v takých dňoch, keď jeho študenti využijú všetky získané vedomosti a zručnosti, prekonajú trému a svojím zanietením pre daný predmet prekvapia odborníkov. Vtedy sa učiteľ nabije novou energiou, ktorá ho ženie do ďalšej práce. Lebo každá investícia vložená do vzdelávania mladých sa mu skôr či neskôr vráti.

V tomto školskom roku sa naplnili všetky sny i túžby čabianskych učiteľov – slovenčinárov, i tie najtajnejšie. Na celoštátnej súťaži zo slovenského jazyka a literatúry obsadili naše žiačky prvé miesto. Najlepšie vedomosti a zručnosti nielen v písomnom, ale aj v ústnom prejave predviedla v silnej konkurencii ôsmačka Kitti  Csécseiová.

Dňa 29. apríla sme sa na čabianskej železničnej stanici stretli šiesti (Tamara Krajcsová, Liza Andrejová, Kinga Kovácsová, Tamás Szeifert, Bence Püski, a ja). Spolu s našou učiteľkou Máriou Istvánovou sme nasadli do vlaku, ktorý nás viezol do Budapešti. Hoci bolo skoro ráno, všetci sme si uvedomovali, čo nás v Pešti čaká. Na súťaž sme sa poctivo chystali od februára, aby sme získali dobré miesta. Vedeli sme, že po písomnej časti je bodový rozdiel veľmi malý, a preto bude veľa záležať od toho, ako budeme komunikovať s porotou. Ústne kolo súťaže sa začalo o desiatej. Prišli i žiaci zo Sarvaša, zo Slovenského Komlóša, z Budapešti, ale aj z menších škôl.

Keď sme prišli do budapeštianskej slovenskej školy, mali sme krátke privítanie a dozvedeli sme sa aj program. Boli sme rozdelení do troch skupín: slovenská vzdelanosť, slovenský jazyk a v tretej skupine boli žiaci, ktorí majú 2 alebo 3 hodiny slovenčiny do týždňa.
Od nás súťažili zo slovenskej vzdelanosti Tomi a Bence. Tamara, Liza, Kinga a ja sme sa posmeľovali pred dverami, za ktorými sedela porota zvedavá na naše vedomosti zo slovenského jazyka. Všetci sme sa báli.

Súťaž sa začala. Ja som išla do miestnosti ako ôsma. Najprv  som sa musela predstaviť, potom sa ma porota spýtala, koľkokrát som už bola na Slovensku, a aj to, čo máme urobiť, keď chceme cestovať do zahraničia. Potom som dostala jeden obrázok, o ktorom som rozprávala. Aj keby som nevyhrala, bola som so sebou spokojná. Veľa som sa počas prípravy naučila a pred porotou som to ukázala. Keď sme všetci skončili, mali sme prestávku. Netrpezlivo sme čakali na hodnotenie poroty. Okolo jednej sme sa dozvedeli výsledky. Liza, Tamara, Kinga a Tomi získali 4. miesto, Bence bol druhý a ja prvá. Všetci sme sa tešili.
Podľa mňa bola súťaž dobrá, lebo sme získali nové skúsenosti. Dúfam, že ich využijem aj v budúcom školskom roku
.”

Z výsledkov OKTV zo slovenského jazyka a literatúry pre stredoškolákov sme sa tešili už v marci. Do druhého kola postúpili dve maturantky Miriam Bukranová a Viktória Nagyová. Už výsledky písomnej časti naznačili, že Miriam siaha po tom najlepšom umiestnení. Sama si však uvedomovala, že v ústnom kole musí podať 100-percentný výkon. Aj sa jej to podarilo. So svojimi zážitkami a skúsenosťami sa podelila s novinárkou Csabai Mérleg: „Bolo veľkým prekvapením, keď mi moja pripravujúca učiteľka, riaditeľka školy Edita Pečeňová oznámila, že sme postúpili do celoštátneho kola. Začali sme pracovať s ešte väčším elánom: študovali sme odborné pramene, prekladali sme a čítali sme povinnú i odporúčanú literatúru. Zo slovenskej literatúry nás na súťaž pripravila riaditeľka a z gramatiky hosťujúca učiteľka Zuzana Benková. Prvé miesto bolo pre mňa veľkým potešením. Nebola som síce veľmi prekvapená, veď som cítila, že tá obrovská práca bude mať svoj výsledok a skončím medzi prvými dvoma. Chystám sa na maturity, chcela by som byť lekárkou, buď chirurgičkou, alebo gynekologičkou… Moja láska k jazyku však pretrváva: pravidelne navštevujem svojich príbuzných na Slovensku.

Radosť z takýchto úspechov prežívajú nielen pripravujúci učitelia, ale celý pedagogický zbor. V tomto školskom roku nám na poli slovenčiny urobili radosť i študenti na súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Po dlhom čase sa na popredné miesta dostala žiačka základnej školy. Druhé miesto obsadila Danka Kesjárová, ktorá písala o aktivitách Slovenskej samosprávy v Čabasabadi. Odborne ju viedla pani učiteľka Judit Pribojszká. Študentky gymnázia, ktoré zmapovali prácu Pedagogického metodického centra, sa umiestnili na prvom (Eszter Brhliková) a treťom (Katinka Szuhajová) mieste.

Všetci veríme, že tieto úspechy budú motivovať aj ostatných študentov.

Vissza a kezdő oldalra