Pátranie po predkoch – Dejiny mojej rodiny

Autor: Zuzana Benkova 7. 5. 2013

V piatok 12. apríla obsadila tretie poschodie čabianskej slovenskej školy skupinka mladých bádateľov. Ich zraz zorganizovali Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Slovenské pedagogické metodické centrum CSSM. V snahe zabrániť nečakaným stretom, boli mladí vedci rozdelení do dvoch skupín. Patronát nad jednotlivými družstvami prevzali trojčlenné poroty. Ich úlohou bolo rozhodnúť o víťazovi tohtoročnej študentskej odbornej súťaže Pátranie po predkoch – Dejiny mojej rodiny.

Pred porotu 1. kategórie, ktorú tvorili Miloslava Némethová, bývala referentka OFI, Mária Matejdesová, školská referentka CSSM, a Ján Chlebnický, bývalý vedecký pracovník VÚSM, postupne predstúpilo 16 siedmakov a ôsmakov slovenských základných škôl z Nového Mesta pod Šiatrom, Budapešti, Slovenského Komlóša, Sarvaša a Békéšskej Čaby. Rozhodovanie bolo veľmi náročné. Súťažiaci dotvorili atmosféru historického exkurzu fotografiami, audio- i videozáznamom, rodinnými receptami, hrou na obľúbenom hudobnom nástroji a pod.

Porota 2. a 3. kategórie v zložení Judita Hambergerová, hlavná vedecká pracovníčka Ústavu medzinárodných vzťahov, Etelka Rybová, bývala podpredsedníčka CSSM, a Miroslav Kmeť, vysokoškolský pedagóg na FHV UMB v Banskej Bystrici, bola zvedavejšia. Svoje otázky a postrehy adresovala gymnazistom z Budapešti a Békéšskej Čaby priamo na mieste. Jedenásť prezentácií prác stredoškolákov uzavrelo vystúpenie jediného zástupcu vysokoškolákov.

Ani v tomto roku sme nechýbali medzi súťažiacimi. V prvej kategórii predstavili svoje rodiny Adam Tuska a Nikolett Priskinová, obaja z 8. triedy. V druhej kategórii sa prezentovalo šesť našich študentiek: Kamilla Zolvánová (9. trieda), Renáta Kiszelyová (10. trieda), Miriam Bukranová, Adrienn Csipaiová, Kitti Liptáková a Viktória Nagyová (11. trieda).

Príprava bola dlhá a náročná, no priniesla vytúžené ovocie. V prvom rade dobrý pocit, že sa súťažiacim podarilo odhaliť „malé dejiny“ niekoľkých dolnozemských slovenských rodín, a tiež radosť z toho, že sa im podarilo zaujať veľmi náročnú a kritickú odbornú porotu.

Dnes už len spomíname:

Kamilla: „Písala  som o tabačiarovi v našej rodine, o mojom prapradedovi. Túto tému som si vybrala preto, lebo je veľmi zaujímavá. Len málo ľudí vie o tom, aká ťažká práca je pestovanie tabaku a mnohí majú na tabak čudný pohľad. Dúfam, že sa mi aspoň trošilinku podarilo zmeniť jednostranné názory na túto rastlinku.“

Renáta: „Písala som o Čabačúde a jeho starých mamách. Prácu som rozdelila na tri časti. V úvode som stručne opísala svoje rodinné zázemie, v prvej časti som priniesla informácie z dejín Čabačúda a tiež informácie o činnosti Čabačúdskej slovenskej samosprávy. Hlavnú časť tvorí osem medailónov ôsmich dolnozemských žien, obyvateliek môjho rodiska. Pátranie bolo veľmi zaujímavé. Dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí.“

Adrienn: „Vo svojej práci som písala o tkaní, lebo v našej rodine sa tomuto remeslu venuje viac generácií žien. Sústredila som sa hlavne na svoju babku, lebo som na ňu veľmi pyšná. Keď som bola malá, stále som sedela pri babkiných krosnách a získavala som fortieľ. Dodnes rada tkám a robím gobelíny.“

Viktória: „Na takejto súťaži som bola prvýkrát. Bolo veľmi zaujímavé napísať prácu, pripraviť prezentáciu a rozprávať o tom. Mala som strach, lebo ešte nikdy som takúto prácu nerobila, ale myslím si, že sa mi to podarilo dobre. Dosiahla som 3. miesto, s čím som spokojná.  Dozvedela som sa veľa nových vecí a získala som nové informácie. Som vďačná, že som sa na tejto súťaži mohla zúčastniť.“

Miriam: „Ako každý rok, aj teraz som sa zúčastnila na tejto súťaži. Témou mojej práce bola moja rodiny. Napísala som ju ako rozprávku a pri prezentácii som ukázala mnoho fotiek mojej mamy a jej sestier, lebo ony boli hrdinkami mojej rozprávky. Po prezentácii ma zastavila redaktorka slovenského vysielania a požiadala ma o interview. Bola to zaujímavá skúsenosť. Napokon som získala zvláštnu cenu za „modernú prácu“. Už sa teším na budúci rok.“

Kitti: Výskumný ústav zorganizoval veľmi zaujímavú súťaž. Spolu s pani učiteľkou Zuzkou Benkovou sme zostavili prácu, ktorá mala názov Pohyb, pôda a tradícia. Písala som o mojej rodine, o starých rodičoch, o tom, ako kedysi žili moji predkovia, ako obrábali pôdu, aké nástroje používali, čo robili, keď prišli Rusi. Využila som babkine spomienky. Bola som veľmi pyšná na to, že som mohla písať o tradíciách našej rodiny, lebo takto na tieto príbehy nik nezabudne.

A ako rozhodla porota? Diplomy za účasť a malý darček dostali Nikolett Priskinová, Kamilla Zolvánová, Renáta Kiszelyová a Adrienn Csipaiová, Cenu Verejnoprospešnej spoločnosti Legátum Adam Tuska, Cenu Slovenského dokumentačného centra CSSM Miriam Bukranová, 3. miesto obsadila Viktória Nagyová a víťazkou 2. kategórie sa stala Kitti Liptáková.

Všetkým ďakujeme za úspešnú reprezentáciu, prajeme im ďalšie podobné úspechy!

Obrázky v Galérii

Späť na úvodnú stránku