V momente ...

Autor: Marcel Klimas 06. 11. 2013

V momente, keď som sa dozvedel, že na trojtýždňovú pedagogickú prax pôjdem do Békešskej Čaby, mal som zmiešané pocity. Uvedomoval som si, že tento moment skôr či neskôr príde, ale vždy sa mi zdal tak ďaleko. Békešská Čaba?! Nikdy som tam nebol. Nevedel som si predstaviť, ako tam trávim tri týždne. Išiel som do veľkého neznáma, no s veľkou dávkou očakávania.

Prvý týždeň som navštevoval hodiny, počas ktorých som sa zoznamoval so žiakmi, dostal som aký-taký prehľad o ich vedomostiach a pripravenosti. Ten týždeň sa v škole organizoval aj Deň zdravia, vďaka čomu som videl žiakov nielen v laviciach, ale aj ako aktívnych športovcov. Počas prestávok medzi hodinami i počas obeda som spoznal aj učiteľský zbor. Musím konštatovať, že v škole funguje veľmi aktívny zbor učiteľov.

Druhý týždeň mojej praxe ma už čakali tie ťažšie úlohy. Prvýkrát v živote som musel odučiť 45 minút. Úprimne sa priznám, nie je to veru ľahká úloha. Pripraviť sa na jednu vyučovaciu hodinu mi zabralo nemálo času. Najviac hodín som absolvoval v ôsmej a deviatej triede. Do obidvoch tried som chodil veľmi rád, aj v ôsmej, aj v deviatej triede sú veľmi otvorení žiaci, ktorí sa chcú učiť slovenčinu.

Počas mojich troch týždňov v Békešskej Čabe som bol ubytovaný v internáte. Vďaka tomu, že som bol prakticky celý deň v škole, som mal možnosť nahliadnuť nielen do systému vyučovacích hodín, ale aj do poobedňajších a večerných aktivít, ktorých som sa neraz zúčastnil aj ja sám. Každý pondelok a stredu sme hrali v telocvični futbal alebo som po večeroch hral kartovú hru SOLO s tými najmenšími.

Tie tri týždne v Čabe ubehli veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdal a už som sa pripravoval na svoju záverečnú hodinu, ktorá bola takpovediac vyvrcholením mojej praxe. Za ten čas som zďaleka nevidel všetko, čo ponúka mesto alebo samotná škola. Do Békešskej Čaby by som sa kedykoľvek veľmi rád vrátil. Spoznal som tam dobrých ľudí, výbornú školu, príjemné mesto, v ktorom sa každý týždeň organizuje nejaká kultúrno-spoločenská udalosť.

V prvom rade veľká vďaka patrí mojej pani učiteľke Zuzane Benkovej, ktorá ma počas praxe viedla. Od nej som sa naučil veľa vecí, ktoré mi pomôžu v ďalšom mojom rozvoji. Ďakujem pani riaditeľke a celému učiteľskému zboru, ktorý bol veľmi ochotný a na ktorý som sa mohol obrátiť s hocijakou otázkou, prosbou.    

Marcel Klimas

Späť na úvodnú stránku